Highlights z UX Cambridge 2018
Táto britská konferencia každý rok sľubuje našlapaný program plný praktických prednášok a workshopov so zameraním čisto na UX. Pretože takýchto akcií je ako šafránu a pozitívne recenzie komunity prevažovali, nechala som sa zlákať… a urobila sakra dobre.
Každý deň začínal tzv. opening keynotes v réžii niektorého z hlavných rečníkov. Zatiaľ čo na väčšine konferencií bývajú tieto talky generické, UX Cambridge naservíroval veľmi konkrétne a praktické prednášky, ktoré by človek inde len tak nenašiel. Z každej jednej som si toho odniesla toľko, čo normálne z celej dvojdňovej konferencie.
KEYNOTE #1 – Takže ty dizajnuješ produkty, áno? A môžem ich vidieť?
Celú konferenciu otvoril Emmet Connolly z Intercomu. Popisoval to, ako nástroje s ktorými pracujeme, ovplyvňujú kvalitu našej práce a naše výstupy. Hovoril o tom, ako sa niektoré trendy stávajú trendmi nie preto, že by boli lepšie a prevratnejšie. Ale len preto, lebo zrazu máme nástroje, ktoré nám ich umožňujú jednoducho vytvárať.
Jedným z príkladov bol zamestnanec AutoCAD, ktorý vie, aká verzia CADu bola použitá pri návrhu danej budovy potom, čo do nej vojde.
KEYNOTE #2 – Právo na dôstojný rozchod so značkou
Joe Macleod hovoril o tom, ako výrazne nás ovplyvňuje broken experience – či už sme na strane zákazníka alebo firmy. Je bežnou praxou, že sa dizajnéri snažia navrhnúť vždy perfektný produkt, ale akonáhle dôjde na proces ukončenia jeho využívanie, akoby sa na UX zabudlo. Žiadnu službu nevyužívame 60 rokov a firmy na to skrátka nemyslia (alebo je im to jedno). Každý sa sústredí len na to, aby zákazníka chytil na začiatku, navrhol dokonale fluentný produkt a vypestoval mu na ňom solídnu závislosť.
Potom sa ale stane, že si kúpite nový toner, chcete sa ho ekologicky zbaviť a proste neviete ako. Po troch telefonátoch so zákazníckou podporou a hodine lúštenia neprehľadných PDF návodov ho porazene hádžete do zmesového odpadu. Podľa krivky bolesti si vždy vybavíme tú poslednú. Rovnako tak si zákazník vybaví iba zlú skúsenosť pri opúšťaní produktu, aj keby mu posledných 10 rokov fungoval bez chyby. Poučenie? Skúste myslieť na to, nech je rozchod čo najmenej bolestivý. Zvýšite šancu, že aj keď sa k vám zákazník nevráti, aspoň o vás bude pekne hovoriť.
KEYNOTE #3 – Ako nebyť pri návrhu nádobky na mydlo za rasistu
Posledný deň otvorila Sara Wachter-Boettcher, ktorej talk sa točil primárne okolo zodpovednosti. Sama sa veľa zaoberá feministickými a rasovými témami a rozhodne ju odporúčam sledovať. Na UX Cambridge hovorila o tom, že pri návrhu produktu nemáme myslieť len na naše best cases, ale aj na okrajové prípady – konkrétne tie, ktoré by mohli nejakú časť publika úplne vylúčiť z používania nášho produktu.
Príkladom bol dávkovač na mydlo, ktorý reagoval iba na ľudí svetlej pleti. Senzor ovládajúci dávkovanie tmavšiu pleť vôbec nezaregistroval. Podobný fail zažil aj Google s ikonkou zákuskov v aplikácii Google Maps, proti ktorej sa ohradili ľudia na Twitteri v súvislosti s poruchami príjmu potravy alebo cukrovkou. Zavďačiť sa v dnešnej hyperkorektnej dobe všetkom je proste oriešok…
Ďalším failom bola ”inteligentná” váha, ktorá automaticky predpokladala, že každý kto ju používa, chce automaticky schudnúť. Tak aj nastavila svoje “vtipné” hlášky na margo pribúdajúcej alebo ubúdajúcej váhy. Len škoda, že pre tehotné, teenagerov alebo chorých ľudí až tak dobre nefungovali.
Čo ďalšie som si zapísala do zošita
- Josh Sassoon: Vizualizujte – výrazne tým urýchlite proces vysvetľovania návrhu vášho digitálneho produktu, či už u zákazníka alebo interne vo firme. Stačí napríklad aj natočiť rýchle ilustračné video na telefón.
- Louise Petre: Najskôr riešte zákazníka, potom dáta – pretože sú fajn, ale užívateľ je dôležitejší. Často sa UX špecialisti snažia nájsť v dátach súvislosti a nájsť tak odpoveď. Nesmieme ale zabudnúť, že nie všetky dáta sú relevantné a treba odolať pokušeniu pasovať dáta na užívateľa aj keď nemusia byť relevantné. Vždy sa treba najprv pozrieť na užívateľa a v jeho kontexte pracovať s dátami.
- Dave Ellender: Research na sociálnych sietiach je užitočný, ale berte ho s nadhľadom – pretože sociálne mediá sú veľmi užitočný zdroj insightov od cieľovky. Ale aj v prípade, že analyzujeme hoc aj tisíce postov, treba výskum vždy kombinovat aj s ďalšími metódami. Dave nám ukázal ako systematicky s jeho kolegami prechádzali tisíce postov na Twitteri a aké výstupy z toho získali.